DREAM TRIP I
Z Bratislavy na Großglockner
Myšlienka zdolať z Bratislavy len vlastnými silami najvyšší rakúsky vrchol dostupný po ceste s pevným povrchom sa zrodila pre dvomi rokmi. Tým vrcholom je 2571 m vysoký Edelweiß-Spitze na legendárnej Großglockner Hochalpenstraße. K uskutočneniu sna bolo potrebné dosiahnúť súhru viacerých priaznivých okolností: dobrá forma, ustálené počasie, účasť niekoľkých ďalších nadšencov a dostupnosť sprievodného vozu s obetavým vodičom alebo vodičkou. Táto priaznivá konštelácia nastala v auguste 2016.
V nádherné piatkové ráno 26. augusta sa na pomyselnej štarovej čiare na bratislavskom dunajskom nábreží stretli Marek, Milan, autor tohto príspevku Michal, ďalší Michal, Stano (poradie podľa fotky zľava) a Milanova maželka Danka v úlohe vodičky sprievodného vozdidla. Po fotení ešte vysmiatych účastníkov Milan vyhlásil, že nebude strácať sily na nudných rovinách a odvezie sa autom s Dankou na Semmering, kde sa v zjazde pridá k ostatným. A tak štvorčlenný peletón vyrazil na vyše 500 kilometrovú púť na strechu Rakúska.
Vytýčená trasa viedla na hraničný prechod Berg, kde sme opustili milovanú vlasť a začali jazdiť na milovaných rakúskych cestách smerom na Prellenekirchen a Bruck an der Leitha. Vietor k nám bol priaznivo naklonený a tak avizovaná cestovná rýchlosť okolo 30 km/hod ostala len zbožným prianím organizátora a peletón sa vzďaloval od Bratislavy takmer štyridsiatkou. Účastníkov zbrzdila až porucha na železničnom priecestí za Bruckom, kde tí poriadnejší márne vyčkávali kým sa zdvihnú závory. Zanedlho sme sa opäť dali dokopy a svižne uháňali smerom do Götzendorf an der Leitha. Tu sme odbočili doľava smerom na Wiener Neustadt, kde sme mali naplánovanú prvú prestávku a desiatu. Zmenou smeru sa vcelku priaznivý vietor stal bočným, čo si zrejme nevšimla špica skupiny a pokračovala v diabolskom tempe až kým nezačula štavnaté nadávky organizátora Michala :-) Po ľahkom občerstení sme pokračovali po pohodovej štvorprúdovej ceste do Neunkirchen a ďalej na Gloggnitz. Za ním už v postupne stále strmšom stúpaní a v celkom slušnej horúčave do 985 m. vysokého sedla Semmering.
Po neskorom obede a doplnení prevádzkových tekutín nás čakal osviežujúci zjazd do Murzzuschlagu a ďalej v stálom miernom klesaní popri riečke Murz príjemná jazda až do cieľa prvej etapy v pomerne rušnom mestečku Kapfenberg. Hladkému priebehu tejto časti etapy a veľmi slušnému tempu napomáhal oddýchnutý Milan, ktorý obetavo ťahal špicu. Na počítadlách večer svietilo najazdených slušných 186 km.
Ráno sme sa prekvapivo zobudili do zamračeného dňa. Inverzná oblačnosť sa však rýchlo začala trhať a za Bruck an der Mur nás už poháňali teplé slnečné lúče. Od tohto mestečka nachádzajúceho sa v nadmorskej výške 490 m viedla celá druhá, 146 km dlhá etapa proti toku rieky Mur. A s výnimkou obídenia mesta Judenburg zo severu cez Pöls, aj viac menej sledovala jej tok. Cieľ etapy sa nachádzal pod romantickým hradom Ramingstein. Rovnomenná obec je vo výške 970 m kúsok pred centrom oblasti - mestom Tamsweg. Cestou sme sa nemohli nezastaviť v malebnom mestečku Murau (fotka), či ochutnať znamenité miestne polotmavé pivo pod známym lyžiarskym strediskom Kreischberg. V tom teple chutilo výborne.
Súčasťou tretej etapy bolo už aj náročnejšie stúpanie do sedla Katschberg, ktoré nikto z účastníkov ešte celé dovtedy (na naše šťastie) nešiel. Ale poporiadku, z Ramingsteinu sme vyrážali za gýčového, príjemne chladivého rána smerom na Thomatal a ďalej do St. Michael im Lungau. Rýchlo sme sa však zahriali v stúpaní na 1641 m vysoký Katschberg. Jeho náročnosť je v slovenských pomeroch ťažko predstaviteľná: úvod 3,5 km v stálom 15% stúpaní a po vydýchnutí na cca 500 metrovom miernejšom úseku (vyzeralo to už na vrchol stúpania) ďalší 1,5 km s neustálym sklonom cez 15%. Po náležitom psychickom a fyzickom zotavení prišiel očakávaný ostrý zjazd, v ktorom si to niektorí členovia peletónu úspešne rozdávali s autami. Nasledovala nezabudnuteľná jazda romantickým údolím riečky Lieser popod najdlhší cestný (dialničný) most v Rakúsku v Kremsbrucke, dlhý je vyše 2600 metrov. Obišli sme zo severu Spittal an der Drau a po občerstvení v mestečku Möllbrucke sme v riadnej horúčave začali postupne stúpať údolím riečky Möll. Jej pramene sú až pod bájnym, 3797 m vysokým Großglocknerom. Záver tretej, 111 km dlhej etapy bol v obci Rangersdorf.
Štvrtý - finálový deň sa (niektorí) účastníci vydávali na cestu s ľahkým chvením žalúdka. Dôvodom nebol len už iba 53 km vzdialený vytúžený vrchol, ale aj zmena počasia a predpoveď prehánok a búrok v popoľudňajších hodinách. Nasledoval Lassach, ikonický Heiligenblut s bielym Großglocknerom v pozadí a po ňom už 15 km stúpania na južný vrchol Hochalpenstraße - Hochtor (2504 m.n.m.). Oproti Katschbergu bol profil stúpania celkom mierumilovný, aj keď toto bolo nepochybne podstatne dlhšie. Po obligátnom vrcholovom fotení prejazd tunelom, kratší zjazd v dažďovej prehánke a stúpanie na severnú bránu cesty - Fuscher Törl. Z nej odbočkou dva kilometre po ceste dláždenej pôvodnými kamennými kockami na najvyšší bod cesty Edelweißspitze (2571 m.n.m.). Slávnostný sekt, eufória zo splneného sna, zopár vrcholových fotiek, na seba zimné bundy (hore bolo 11 stupňov), späť na Fuscher Törl a poďho zjazdovať v nekonečných serpentínach smerom na Zell am See. Aj keď zjazd sme si vzhľadom na občasný dážď nemohli všetci vychutnať celkom naplno - pri 80 km/hod to už bolo na mokrej ceste príliš adrenalínové :-) úspešné podujatie ostane natrvalo vryté do pamäti.
